Mentálne zdravie politikov

Článek na Zvědavci (http://zvedavec.org)

URL adresa článku:
http://zvedavec.org/komentare/2020/05/8299-mentalne-zdravie-politikov.htm

Ivan Štubňa

Žijeme v období vysokého psychického vypätia, stresov, rýchleho životného tempa spôsobeného problémami spoločnosti, existenčnými neistotami a tiež neschopnosťou vlád riešiť problémy ľudí. Mnohí politici chápu svoju poslanie tak, že ak získajú moc, tak naštartujú boj o vlastné obohatenie sa z veľkého koryta štátneho rozpočtu, koryta eurofondov alebo iných dostupných korýt, v ktorých sa nachádzajú peniaze. Používajú na to sofistikované metódy, ktoré sa čoraz ťažšie odhaľujú. Ťažšie sa odhaľujú aj preto, lebo vládne strany na účel zakrývania zneužívania verejnej funkcie používajú „svojich ľudí“ v silových rezortoch alebo súdnictve. Svoje obohatenie z uvedených korýt sa snažia zlegalizovať zákonmi, na základe ktorých ich nie je možné stíhať. Ak sa z času na čas nejaká kauza prevalí, skončí to väčšinou odvolaním z miesta pri väčších rybách alebo aj trestným stíhaním menších rýb, ktoré väčšie ryby hodia cez palubu. Podľa pravidla prírody o požieraní malých rýb veľkými alebo príslovia ľudí: „Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi“.

Takéto dlhodobé správanie vyvoláva veľký tlak na politikov, následne rôzne psychické poruchy, keďže riziko nečestného správania je skôr či neskôr odhaliteľné. Po posledných parlamentných voľbách sa presviedčame, že by bolo vhodné pouvažovať nad potrebou zaviesť psychologické alebo psychiatrické vyšetrenie mentálneho zdravia na úrovni vrcholových predstaviteľov štátu až po poslancov parlamentu. Bez tohto vyšetrenia by nemali zastávať svoje funkcie. Viacerí z nich určité príznaky poruchy osobnosti majú. Niektoré z porúch sa dajú maskovať a o niektorých poruchách postihnutý ani nemusí vedieť. Ale riziko pre spoločnosť je pomerne vysoké, ak takýto človek má rozhodovať o dôležitých otázkach života spoločnosti. Pozrieme sa na niekoľko takýchto porúch.

Schizofrénia:

Ide o ochorenie, ktoré si laická verejnosť mylne vysvetľuje ako rozdvojenie osobnosti zapríčinené jej dezintegráciou. Ako keby v jednom tele žili dve osoby, pričom človek sa správa raz tak, raz onak podľa toho, ktorá osoba v tele práve dominuje. Túto psychotickú chorobu sprevádza porucha správania, poznávacích funkcií, emócií a myslenia. Postihnutého prenasleduje tzv. bludné myslenie – bez reálneho základu, pričom dotyčný je presvedčený o pravdivosti týchto predstáv. Reč je nesúvislá, s tendenciou preskakovať z témy na inú podľa toho ako naňho tieto predstavy pôsobia. Z dôvodu nemožnosti súvislého vyjadrovania sa postihnutý sa opiera o tzv. „barličky“ t.j. vyhne sa téme, požiada iného o vyjadrenie (aj keď má relevantné informácie), prípadne využíva rôzne grafy, ktoré okomentuje. Môže trpieť halucináciami, neverí okoliu, má pocit, že mu niekto myšlienky podsúva alebo kradne. Na postihnutého pôsobí veľké množstvo vnemov, ktoré nedokáže triediť. Vnemy, ktoré sa na neho „lepia“ bez súvislostí vyvolávajú u neho chaos.

Schizofrenik nedokáže správne vyhodnocovať reálne situácie a okolnosti, ktoré pôsobia na danú situáciu, čím vyvoláva nevôľu svojho okolia a postupne sa mu odcudzuje. Jeho správanie je často ovplyvňované pudmi.

Jedna z foriem schizofrénie je schizoafektívna psychóza pri ktorej sa spájajú schizofrénne

príznaky s poruchami nálady. Nálady sa striedajú v celom rozsahu – od depresívnych nálad,

až po manické nálady typické velikášskymi bludmi, expanzívnou náladou, podráždenosťou, nekritickosťou a podobne.

Samozrejme postihnutý nemusí trpieť na všetky príznaky, ktoré som spomenul. Tiež ochorenie môže mať ľahší priebeh tzv. epizodický, ktorý časom môže vymiznúť alebo sa opakuje. Ale môže dospieť aj do trvalého štádia. Choroba sa dá liečiť ak nedospeje do chronického štádia.

So schizofréniou môže súvisieť aj tzv. Histriónska porucha osobnosti. Názov je odvodený od slova herec pretože postihnutí jedinci sa správajú teatrálne, majú sklony bezdôvodne dramatizovať situácie. Aby dosiahli svoj cieľ, prehnane svoje bludné závery podporujú prejavovaním svojich emócií. Majú blízko k narcizmu, pretože aj títo ľudia cítia potrebu byť obdivovaní svojim okolím a potrebujú neúmernú potrebu ocenenia svojej osoby. Na svojich kritikov sú precitlivení, afektívni až agresívni. Často používajú slovník s vulgarizmami alebo výrazmi dehonestujúcimi svoje okolie. Môžu sa u nich prejaviť sklony k dobrodružstvu zvyšujúcemu adrenalín, v pracovnom kolektíve sa prejavujú ako intrigáni, manipulátori, používajú lož ako pracovnú metódu.

Mániodepresívna psychóza:

Ochorenie prejavujúce sa častými a prudkými zmenami nálad. Zvyčajne môže byť sprevádzaná depresiami, paranoiou, hyperaktivitou, agresivitou alebo inými poruchami osobnosti.

Jednotlivé štádiá sa menia v závislosti od aktuálnej prevahy symptómov postihnutého. Podľa toho hovoríme potom o štádiách manických, hypomanických, depresívnych alebo zmiešaných. Prejavuje sa impulzívnym správaním, kedy ho dokážu vyviesť z miery aj maličkosti, prehnaným sebavedomím, nízky záujem o okolie s neodôvodnenými snahami dostávať do popredia svoju vlastnú osobu. (paranoia). Postihnutý sa zaoberá myšlienkami, že ho prenasledujú tzv. konšpirátori, že napriek jeho výnimočnosti mu každý robí len zle a pod. Následne dochádza u neho k poruchám spánku a bludný kruh potom pokračuje.

Záver:

Nebolo by etické spájať tieto diagnózy s konkrétnymi menami našich politikov. Pokiaľ si však odborníci všímajú ich správanie, je pravdepodobné, že dospejú k záveru, že viacerí z politikov môžu trpieť týmito chorobami v rôznych štádiách alebo majú predispozície pre tieto choroby. Bolo by vhodné, aby títo ľudia absolvovali odborné vyšetrenia tak, aby sa podozrenie na chorobu vylúčilo alebo vo vážnejších prípadoch, aby sa takto postihnutí politici vzdali svojich funkcií. Svojim správaním a činnosťou môžu negatívne ovplyvniť život spoločnosti s neblahými následkami. Mali by sa liečiť. Zdravie je predsa prednejšie.

Článek byl publikován 7.5.2020


© 2020-1999 Vladimír Stwora
Článek je možno dále šířit podle licence Creative Common.