Diskuze k článku
Jezero Bajkal se mění na močál kvůli cizí řase
Příspěvků 22
Minulý týždeň so bol na Orave a jednu noc sme s rodinkou prespali v stane Vedľa rieky Mútňanka.
Mútňanka je jedným z hlavných prítokov Bielej Oravy. Ešte ako dieťa som s kamarátmi celé dni trávil chytaním rýb do rúk pod skalami a brehmi týchto riek.
Pamätám si na vodu v týchto riekach tak priezračnú, že pri slnečnom počasí som videl bez okuliarov pri ponorení na dne zreteľne rôznofarebné kamienky a aj veľké ryby stojace v zákutiach hlbočín a výmoľov, po nasadení okuliarov som mal pocit že plávam vo veľkom farebnom akváriu.
K prvej zmene došlo okolo roku 1975-1980, v Bielej Orave sa objavili hnedé riasy, a to v takom množstve, že obrástli všetky kamene na dne rieky. Na tej mazľavej hmote plnej piesku a bahna sa už poriadne nedalo ani stáť.
V rieke Biela Orava (horný tok nad Oravskou priehradou) začalo hromadne ubúdať rýb (pričítam to na vrub zhoršeným podmienkam neresenia), ryba potrebuje na neresenie tvrdé štrkové dno a nie dno potiahnuté hnedým odporným slizom.
Záchranu sme našli v už spomenutej Mútňanke, ktorá sa tak volá nie kvôli mútnej vode, ale že pramení niekde v okolí Mútneho (Hornooravská obec). Voda v tejto horskej riečke bola studenšia ako v Bielej Orave, no aj naďalej zostala relatívne čistá a bez veľkého množstva rias – prvá menšia obec od ústia Mútňanky do Bielej Oravy je cca. 6 km vzdialené Beňadovo.
Aké bolo však moje prekvapenie, keď som sa ráno po nočnom prehadzovaní sa vo vlhkom stane išiel umyť do Mútňanky. Rieka je cca. 3 km proti prúdu od ústia do Bielej Oravy plná odporných hnedých rias.
Ešte jedna vec mi tam chýbala, a to vôňa rybaciny, ktorá návštevu tejto rieky vždy sprevádzala, chvíľu som aj hľadal nejakú stopu po rybom živote, ale nič okrem žiab som nespozoroval.
Mútňanka je dnes rovnako ako Biela Orava znečistená tekutým odpadom zo žúmp, septikov a kanalizácií tak, že iné ako riasy a na bahno zvyknuté živočíchy tam neprežijú.
Jazero Bajkal má podobný problém. Odpadové vody obsahujú veľké množstvo rozpustených tuhých podielov, a pokiaľ neprejdú čističkami odpadných vôd, a takto sa dostanú priamo do recipienta, stanú sa tam potravou pre neželané riasy, ktoré úplne znehodnotia pôvodné biotopy.
Masivně rostoucí sladkovodní řasy odčerpávají z vody přebytečný dusík a vážou na sebe těžké kovy a další chemické látky.
Tím dočasně zabraňují jejich pronikání do vodního prostředí. Po odumření se řasy mění v mrtvou organickou hmotu. Uhlík vybublá jako metan, dusík jako amoniak. Uvolněné kovy se postupně uloží v kostech a schránkách vodních živočichů a v nově rostoucí vodní vegetaci. Škůdcem je lidský odpad. Ne řasa.
12.9.2014 14:05
RE: Kde selže člověk, nastoupí příroda
Pisatel si přeje zůstat v anonymitě 192.?.?.?
Reakce na 317305
"Škůdcem je lidský odpad."
velmi dobre receno
Tento jev je dnes mozny sledovat v Great Lakes Severni Ameriky ktera jsou polluted tak , ze erar vydava zakazy se v jistych oblastech Velkejch Jezer i koupat ...... V Saint Lavrence River ktere vytejka z Lake Ontario je neuveritelny mnozstvi PCB. Pral bych kazdymu videt ty ruzny deformace ryb, ploutvonozcu a kytovcu ktery ma na svedomi lidska aktivita!
Ktere byly venovany na vystavbu cisticek na malebnen ceskem venkove zpusobily,ze v kazdem potoce jsou nejake rasy, v rybnicicich sinice a kazda hladina je hneda,nikoliv cira.Prirodni samocistici schopnost se davno jiz skoro 25 let vytratila.Bavorsky potok Mirasat ustil do naprosto pruzracneho rybnika,kde byla rozkos se koupat..U usti potoka clovek poklekl na pisecne dno a uhasil zizen...
13.9.2014 11:06
RE: rozkradene dotace EU.
Pisatel si přeje zůstat v anonymitě 77.?.?.?
Reakce na 317337
Chemtrails v tom zcela bez pochyb jistotně nehraje roli.
Vratňanka vo Vrátnej doline je na tom podobne samé riasy už vo Vrátach. Riasy a žlté povlaky na skalách je badať aj v horských potokoch na ktorých niesú žiadne obydla horské osady alebo horské chaty. Všetka tá čistota našich riek z našej mladosti nenávratne zmyzla. Najčistejšiu vodu som videl akurát na Soči v Julskýxh Alpách ale aj tam už častejšie vidieť žlté povlaky na skalách
http://aragonit9.blogspot.sk/2014/08/julske-alpy-i...
Acid rain je pricinou !
kazdej erar lze kdyz vam tvrdi ze vody jsou cisty jen proto ze v nich prezije pstruh! Tak ze si zapamatujte jednou pro vzdy moudrost nasich dedku a pradedku kteri meli pravdu kdyz tvrdili kdyz v pruzracnejch vodach potoku , rek a jezer Europy , severni Ameriky a Asie nenajdete raky vody jsou polluted! Dnes v v sladkejch vodach Europy spatrit raka ( v EU jsou 4 druhy - Astacus astacus , Astacus leptodyctalus , Astacus palipes a Astacus torrentium ) je zazrak .......
15.9.2014 15:32
RE: Dnes jak to tak vypada
Pisatel si přeje zůstat v anonymitě 131.?.?.?
Reakce na 317357
V jake brecce u garazi jsem videl raka. To by neprezil ani toxicky mstitel.
puvodně byl socialisticky opečováván Státním statkem,posléze nádherně opraven,i s přilehlým parkem,kde protéká potok,napájející Ctěnický rybník. Prameniště je v louce asi dvěstě metru od zámku,je tam cedule s upozorněním,aby se zachoval puvodní přírodní stav.Záhada je,že rybník má naprosto hnědou kalnou hladinu,ačkoliv teoreticky od prameniště není žádný zdroj znečištění.Zbývá uvaha,že prumyslové zpracování okolních polností zpusobuje letité zanášení prameniště svinstvem.V roce 1953 jsme běžně obdivovali na potoce raky.
Bolo to pár rokov dozadu, čo štátne lesy v okolí obce, kde som býval, budovali tzv prístupové cesty na približovanie dreva. Obrovský caterpilar vyhrýzol do úbočí okolitých hôr lesné cesty široké miestami až 10m. Následne došlo k privatizácii lesov a každý vlastník v okolí cesty varúbal, čo sa len dalo. Odpad zo spracovania dreva sa miesil pod kolesami ťažkých lesných strojov. Vetvy sa kopili na okrajoch ciest a hnedá páchnuca nakvasená hmota stekala dolu do potokov po každom väčšom daždi. Tento obraz biedy hospodárenia v súkromných lesoch pretrváva už minimálne 25 rokov, k tomu sa pridružili ešte obrovské kalamity a aj tu časť biomasy končí v potokoch a riekach.
Necitlivé zasahovanie človeka do krajiny pri priemyselnej ťažbe dreva tiež výrazne prispieva k znečisteniu vodných tokov.
Pohled z bavorskeho Svarohu na Velky Javor...v roce 1990 byl nadherny...az do roku 2006...kdy Nemci bezohledne vyrubali pas lesa na vytvoreni nove cesty pro ty kanadske bestie,co chapadlem uchvati strom,dole uriznou,polozi ,prejedou po nem tak,ze ho zbavi vetvi naporcuji na metry a snad zabali do nejakeho kriklaveho obalu.
Jaký to je absurdní stav. Dříve se potoky používaly jako zdroj vody,nanejvýš k praní prádla. Dnes jako stoky, do kterých ústí fekální odpad z celé vesnice.
Problémem řek a rybníků jsou mj. staré průmyslové zátěže na dně z dob socializmu. Podivné ale je, že v 80. letech se dalo v pohodě koupat v brněnské přehradě a dnes je to sinicová polévka. Vranovská přehrada na tom byla ještě před pár lety skvěle, dnes opět jen zelený hnus. To se nedá vysvětlit jinak než klimatickými změnami, potože v celém povodí už jsou čističky a průmysl se kompletně přesunul do číny. Asi těm řasám vyhovuje teplíčko.
Clanek je hloupost. Bajkal je ca 700 km dlouhy, ca 50 km siroky, az 1,5 km hluboky. Priteka do nej asi 700 rek, prameni z neho reka Ankara, ktera uz tam je nekolik set metru siroka. Na brezich jezera nejseou temer zadna lidska sidla, krome nekolika vesnic. Tovarna na vyrobu buniciny tam stoji nekolik desitek let a je vybavena radnou cistici stanici. Krome toho je pod dozorem OSN a to od r.1999. Po jezere jezdi samozrejme lode a jsou tam i rybari, to ale nikterak neovlivnuje cistotu vody. Autor zvastu zrejme nevi, ze voda ma samocistici schopnost. Sam jsem pracoval v Irkutsku v r. 1999 byl jsem v te tovarne v ramci sve cinnosti a mel jsem co do cineni i s lidmi, kteri meli starost o ekologickou cistotu jezera Bajkal. Jejich starosti meli predevsim emocionalni zaklad, odborne nemeli vetsinou zadnou kvalifikaci.
>mel jsem co do cineni i s lidmi, kteri meli starost o ekologickou
>cistotu jezera Bajkal. Jejich starosti meli predevsim emocionalni
>zaklad, odborne nemeli vetsinou zadnou kvalifikaci.
A vy máte?
Zrejme mate na mysli moji kvalifikaci. Ano, predevsim jsem silene inteligentni a pak jsem povolanim melioracni inzenyr.
Máte samozřejmě pravdu. V polovině 90.let, kdy též zelení bili na poplach, že Bajkal se za několik let díky papírně někde na JV břehu stane jen stokou, jsem se tam vyrazil podívat (vlakem ta cesta trvala na S břeh týden). A když jsem s místními diskutoval o znečištění, tak se jen smáli. O tom samočištění mi též říkali. Jinak je to zážitek, když plujete na lodi a pokud máte žízeň, naberete hrnkem vodu přímo z jezera a napijete se vody vynikající chuti a čistoty. Lidí je tam jen pár a téměř všichni přátelští, obzvláště rybáři, které tímto zdravím...
Váš príspevok mi pripomína vyjadrenie amerického vedca, ktorý stál na okraji Grand Canyon v USA, držal v ruke ampulku s nejakou vodou, čo vytiahli z asi 50 m hlbokého vrtu.
Priblížil k nej Geiger-Müllerov detektor a ručička takmer vyskočila z prístroja. Blízko sa v minulosti odohrávala väčšina pokusov s atómovými bombami na americkom území.
Upokojil však verejnosť vyjadrením, že nie je dôvod ničoho sa obávať, lebo ak bude kaňon do polovice zatopený vodou, poklesne koncentrácia radiácie pod hygienické limity, to že takýto prietok bol v kaňone naposledy v dobe dinosaurov ho zrejme netrápilo.
Celé jazero Bajkal určite znečistené tak skoro nebude, ale znečistene brehov a plytkých vôd v okolí jazera mu na atraktívnosti určite nepridá.
15.9.2014 13:18
RE: o Bajkal se bat nemusime
Pisatel si přeje zůstat v anonymitě 213.?.?.?
Reakce na 317412
Clanek ma v mnohem pravdu, samocisteni se tyka bezneho znecisteni fekaliemi nebo fosforem ze saponatu a hnojiv, dioxiny, PCB , DDT a jine organicke jedy stejne jako tezke kovy se takto neodbouraji. 700 pritoku a obrovska celuozka vlastnena oligarchou Olegem Deripaskou zamoruji Bajkal primym vypostenim odpadnich vod (cisteni je pouze mechanicke). Proble Bajkalu je take v jeho hloubce, v hlubokych a chladnych vodach je minimalni mikrobiologicky zivot (podminka samocisteni). V tuku ryb a sladkovodnich tulenu je zjistovan stale vyssi obsah ukladanych uhlovodiku to zpusobuje snizenou plodnost i imunitu. Rasy nejsou az tak pricinou znecisteni jako jeho dusledkem.
15.9.2014 14:02
RE: o Bajkal se bat nemusime
Pisatel si přeje zůstat v anonymitě 213.?.?.?
Reakce na 317412
Clanek ma v mnohem pravdu , samocisteni se tyka bezneho znecisteni fekaliemi nebo fosforem ze saponatu a hnojiv, dioxiny, PCB , DDT a jine organicke jedy stejne jako tezke kovy se takto neodbouraji. 700 pritoku a obrovska celuozka vlastnena oligarchou Olegem Deripaskou zamoruji Bajkal primym vypoustenim odpadnich vod (cisteni je pouze mechanicke). Proble Bajkalu je take v jeho hloubce, v hlubokych a chladnych vodach je minimalni mikrobiologicky zivot (podminka samocisteni). V tuku ryb a sladkovodnich tulenu je zjistovan stale vyssi obsah ukladanych uhlovodiku to zpusobuje snizenou plodnost i imunitu. Rasy nejsou az tak pricinou znecisteni jako jeho dusledkem. Rybari jsou urcite prijemni chlapici, ale o tom co obsahuje voda asi nemaji moc tuseni.