Genetické manipulácie – katastrofa genetického inžinierstva

Charu Bahri

17.12.2010 Komentáře Témata: Genetické inženýrství 3628 slov

Aplikácia GM technológií v poľnohospodárstve rýchlo napreduje, so zriedkavým ohľadom na dopad na zdravie a životné prostredie, a môžu byť dokonca i činiteľom vo kolapse včelích spoločenstiev po celom svete.

Mali by byť do nášho potravinového reťazca zavedené geneticky modifikované (GM) potraviny? Tejto debate by nemalo byť umožnené stíchnuť, byť potlačená veľkými poľnohospodárskymi korporáciami citujúcimi výskum podporujúci zásadnosť a bezpečnosť genetickej manipulácie rastlinných a živočíšnych organizmov. Niekde medzi týmito tvrdeniami a protitvrdeniami vedcami spochybňujúcimi dlhodobú bezpečnosť a relevantnosť genetického inžinierstva – prostriedku využívaného na tvorbu GM organizmov – sú zástupy spotrebiteľov ako vy a ja, ktorí si zaslúžia raz za čas celú pravdu o GM potravinách a genetickom inžinierstve. Dôvod na to jednoducho ten, že aj keď najnovšie prelomové výsledky vedcov zapojených v zlepšovaní či negácii techniky genetického inžinierstva sa môžu, no nemusia, dostávať do hlavných správ, GM potraviny sa viac ako pravdepodobne už dostávajú na regály supermarketov okolo vás. A povedzme si: mali by ste vedieť, či tieto produkty kupovať alebo sa im vyhýbať, a prečo. Preberme si preto základy najnovšieho vývoja v genetickom inžinierstve.

Šlabikár genetického inžinierstva a jeho poľnohospodárskych produktov

Aby sme začali od základov, geneticky modifikovaný (GM) organizmus je rastlina alebo živočích s modifikovaným genetickým kódom. Týmto sa myslí to, že vedci aplikujú techniky molekulárnej biológie, ako je použitie vektorového vírusu alebo genetickej zbrane na vstrelenie požadovaného génu do génov cieľového organizmu, týmto meniac jeho genóm. Žiadúcnosť istých génov predstavujúcich priaznivé črty v inej rastlinnom či nerastlinnom organizme je kľúčom k pochopeniu dôvodov a činností skrývajúcich sa za genetickým inžinierstvom, ako sa tento proces nazýva.

Génové manipulácie, vo všeobecnosti namierené na rozšírenie požadovaných čst organizmu, sa sústreďujú okolo potreby ľudstva produkovať viac potravín, pri nižších nákladoch a menšom odpade pripisovanom stratám na úrode spôsobeným škodcami, na uživenie ďalších miliónov. Je to vznešený cieľ, berúc do úvahy, že svetová populácia dosiahla 6 miliárd ľudí a v roku 2050 má predčiť 9 miliárd. Výzvou už je zabezpečenie adekvátnej potraviny pre existujúce miliardy, a táto sa stane bezpochyby ešte väčšou v nasledujúcich rokoch.

V tomto kontexte obhajcovia genetického inžinierstva tvrdia, že umožnením izolácie a zavedenia požadovaných génov, ako je gén odolnosti voči nedostatku vlhkosti alebo tolerantný voči alkalickému prostrediu do základných potravín ako sú zemiaky, touto metódou vzniknú rastliny, ktoré budú schopné rásť v suchých oblastiach alebo v oblastiach, kde je pôda a podzemná voda alkalická, takto umožňujúc rozvoj poľnohospodárstva v inak neobývateľných krajinách. Transgenetické plodiny, ako sú GM plodiny taktiež označované, sú plánované ako priateľské voči životnému prostrediu v tom ohľade, že farmári údajne budú môcť používať menšie množstvá herbicídov, pesticídov a umelých hnojív na ochranu týchto plodín pred burinami a škodcami, tieto rastliny následne budú menej náchylné znečisťovať vodné plochy a podzemné vodné zásobníky. Vedci taktiež tvrdia, že GM plodiny sú menej náchylné padnúť za obeť chorobám a nepriaznivým prírodným podmienkam, ako je napr. mráz, ktorý citlivé rastliny ničí. Genetickí inžinieri majú taktiež za cieľ vyhnúť sa tomuto zavádzaním anti-mrazového proteínového génu z polárnych rýb a hmyzu do rastlín, ako je napr. paradajka, aby rozšírili jej schopnosť tolerovať nízke teploty, ktoré by nemodifikované rastliny v takýchto podmienkach ničili.

Najznámejším príkladom genetického inžinierstva je bezpochyby vytvorenie Bt kukurice. Bacillus thuringiensis (Bt) je v normálnej prírode sa nachádzajúca baktéria produkujúca kryštálové proteíny, ktoré sú smrteľné pre larvy hmyzu. Zavedením génu kontrolujúceho produkciu týchto proteínov do zsn kukurice boli vedci schopní vytvoriť druh kukurice, ktorý produkuje svoj vlastný pesticíd proti hmyzu, akým je napr. európsky požierač kukurice. Zakrátko nato nasledoval vývoj Bt bavlny a rôzne ďalšie GM varianty sóje, indickej kukurice, kanoly atď.

Úžitky pripisované pestovaniu GM plodín, a mocná lobby medzinárodných poľnohospodárskych spoločností zapojených do rozširovania výskumu a prijatia GM plodín, viedli v poslednom cca desaťročí k rapídnemu nárastu v ich celosvetovom osádzaní. Správa The Global Acreage 2008, vydaná vo februári 2009, odhaduje, že plocha určená GM plodinám vzrástla v roku 2008 o 9.4 percenta (vis-à-vis oproti predchádzajúcemu roku) na 125 miliónov hektárov. Porovnajte tento údaj s len 4.3 miliónmi akrov (cca 1.74 miliónmi hektárov) pestovaných GM plodín v roku 1996! Celkovo, v komerčnom rozsahu používa genetické inžinierstvo 25 krajín, najnovšími členmi tejto skupiny sú Bolívia, Egypt a Burkina Faso. Zjavne, podľa uvedenej správy, okolo 70 percent celosvetovej produkcie sóje v roku 2008 pozostávalo z GM sóje, kým podiel GM bavlny bol 47 percent. Krajiny s najväčšou rozlohou GM plodín sú USA (62.5 milióna ha), Argentína (21), Brazília (15.8), India (7.6) a Kanada (7.6). GM plodiny kultivuje dokonca i Čína, Paraguaj a Južná Afrika, s rozlohou približne jeden milión ha. Navyše k tomu správa International Service for the Acquistion of Agri-Biotech Applications ohľadom globálnej situácie týkajúcej sa plodín odhaduje, že v roku 2008 využívalo GM plodiny 13.3 milióna poľnohospodárov, čo je o 1.3 milióna viac než v predchádzajúcom roku.4

Tak ako GM plodiny pomaly prijíma čoraz viac poľnohospodárov v rôznych častiach sveta, rastúci počet enviromentálnych aktivistov, náboženských organizácií, skupín verejného záujmu a vedcov tvrdo kritizuje hlavných poľnohospodárskych hráčov za ich nedostatok predvídavosti v profitovaní bez ohľadu na dlhodobé dôsledky zasahovania do životného prostredia. V popredí ich záujmu je dopad genetických manipulácií na krehký ekosystém, ktorý vyživuje Zem a ľudstvo od nepamäti.

Ako niektoré z pravdepodobných enviromentálnych dopadov GM plodín je uvádzané poškodenie voči iným organizmom, znížená efektívnosť pesticídov a génový transfer na necieľové druhy. Môžu tieto dôsledky viesť ľudstvo na pokraj skazy, ktorá by úplne znegovala údajné úžitky GM plodín, ako sú vyššie výnosy a podobne? Je to možné, súdiac z výskumu venujúceho sa pravdepodobnosti spôsobenia neúmyselného nepriaznivého vplyvu GM plodín na včely medonosné.

Strach o miznúce včely

Rozhodol som sa zdôrazniť tento neúmyselný nepriaznivý dopad na včely medonosné pred všetkými ostatnými potenciálnymi negatívnymi dopadmi pestovania GM plodín, keďže včely medonosné sú nesmierne dôležité pri opeľovaní nie menej než štvrť milióna rôznych druhov kvitnúcich rastlín, z ktorých mnohé sú pre svetové poľnohospodárstvo kriticky dôležité. Je preto prekvapivé, že v diskusii Earthwatch v novembri 2008 bol včela zvolená za najdôležitejší druh planéty?

Akoby to nestačilo, včely napomáhajú rastu úrody okolo 90 plodín, ako sú jablone, čučoriedky a uhorky, okolo 30 percent, ak by včely zmizli, mnohé druhy ovocia a zeleniny by sa stali nedostupnými a nesmierne finančne nedostupnými. Okrem toho, mnoho z našej medicíny, konvenčných i alternatívnych liečiv, pochádza z kvitnúcich plodín. Bavlna je ďalším základným produktom opeľovaným včelami, s vyhynutím včiel by sme mohli navždy zamávať lacným odevom. Týmto by neutrpela iba ľudská rasa. Vtáky a malé cicavce, ktoré sa ksmia bobuľami a semenami, ktoré sa opierajú o opeľovanie včelami, by zahynuli hladom, a následne ich predátori – mrchožrúti, ktoré v potravinovom reťazci nasledujú – by hladovali rovnako tak. Je pravdou, že by sme mohli prežiť na vetrom opeľovaných zrnách a rybách, ale dochádzalo by k bojom o kontrolu nad znižujúcimi sa zásobami potravín. Ak nad týmto premýšľate, neporážalo by to ten najvznešenejší z cieľov – rozšírenie globálnych potravinových zdrojov – ktorý majú GM plodiny zabezpečiť?

Aj keď opeľujú i iné druhy hmyzu a živočíchov – netopiere, motýle a dokonca i osy – žiaden z nich nie je lepším opeľovacím strojom, než je včela. Posúďte túto štatistiku. Hodnota služby včiel medonosných ako opeľovačov len napr. v Európskej Únii, sa odhaduje na cca 3 miliardy libier ročne. Včely medonosné odhadom prispievajú 14 miliardami USD k hodnote plodinovej produkcie v USA.

Naozaj, vymiznutím včiel je ohrozené poľnohospodárstvo – a možno i kontinuita ľudskej rasy, ako ju poznáme. Chovatelia včiel sa čoraz viac znepokojujú, v priamej úmere s rastúcim podielom GM plodín ako regulérnej črty poľnohospodárskej pôdy napriek nedostatočnému výskumu dlhodobých účinkov peľu z GM plodín na správanie sa včelích kolónií. Na jednej strane sú včelári, zápasiaci s narastajúcim výskytom kolapsu kolónie včiel medonosných (honey bee colony collapse disorder, CCD) alebo depopulačným syndrómom včiel medonosných (honey bee depopulation syndrome, HBDS). Na strane druhej je postupné širokosiahle prijímanie GM plodín.

Znepokojenie zo strany chovateľov včiel vychádza z faktu, že v GM plodinách, akou je napr. Bt bavlna, DNA predstavujúca insektidálne črty bežnej baktérie Bacillus thuringiensis je spojená s genómom rastliny. Následne, ako rastlina rastie, jej Bt gén, čiže primárny toxín, proteín odborne zvaný CrylAb, sa replikuje v každej bunke rastliny, vrátane jej peľu. Zatiaľčo predtým bakteriálny pesticíd rozprašovaný na plodiny kvôli kontrole poškodenia úrody zo strany požierateľov stoniek a koreňov a lariev hmyzu bol konzumovaný iba cieľovým hmyzom, teraz je prirodzeným výsledkom pestovania GM bavlny to, že Bt gén, nachádzajúci sa v peli, je požívaný necieľovým hmyzom, ako sú včely medonosné. Čo sa týka prítomnosti CrylAb vo včelích úľoch, kanadskí chovatelia včiel sprejujúci pod krytmi úľov na ochranu pred moľou voskovou (ich larvy zanechávajú na mede nepríjemné pavučiny), si povšimli zmiznutie týchto molí aj v neošetrovaných úľoch, čo bol zjavne výsledok požívania CrylAb pri obhospodarovaní porastov GM kanoly.

Nie že by sa neuskutočnil žiaden výskum na ohodnotenie potenciálnych účinkov primárneho toxínu CrylAb na necieľové druhy v poľnohospodárskych ekosystémoch. Špecificky, pokiaľ ide o včely medonosné, problémom je to, že väčšina štúdií posudzovala iba smrtiacu toxicitu peľu. Vedci zo spoločnosti Bayer uviedli, že ani imidakloprid v slnečnicových semiačkach ošetrených insekticídom, ani semená indickej kukurice ošetrených pesticídom alebo vypúšťaným zo semien počas rastu, včely medonosné neohrozuje. Je však povšimnutiahodné, že štúdie spoločnosti Bayer sa nezapodievali následným smrtiacim správaním sa toxínu vystaveným včiel.

Celkovo bolo vypracovaných len pár štúdií zoberajúcich sa nepriamym smrtiacim účinkom Bt proteínov na včeli – účinkom, ktoré sa stávajú zrejmými len ak nie je cieľom štúdie samotný smrtiaci účinok – a ešte menej z týchto štúdií boli v mainstreamovej tlači zdôraznených. Z toho vyplýva, že chovatelia včiel, nehovoriac už o bežných masách, majú obmedzené porozumenie potenciálnych účinov proteínu CrylAb na imunitný systém a na fyzioloický a behaviorálny vývoj včiel. To jest, za poznania, že k vývoju fyziologických štruktúr vrátane čuchu a procesov učenia sa v larvách a mladých včelách dochádza v čase ich ksmenia peľom, sú larvy a mladé včely, ksmené peľom z GM plodín vystavené riziku účinkov toxínov? Existujú nejaké následné škodlivé dopady na vývoj a procesy učenia sa týchto mladých včiel pri ich dospievaní? Učenie sa má pre včelu medonosnú mimoriadnu dôležitosť, keďže poškodené návyky, nehovoriac o samotnom zlyhaní v učení sa, môže nepriamo viesť k smrti kolónie následkom zlyhania zhromaždenia dostatočnej potravy na výživu úľu.

V tomto kontexte je pozoruhodné citovať štúdiu R. Ramireza-Romera et al. Cieľom tejto štúdie bolo posúdiť potenciálne účinky dvoch nižších než smrteľných koncentrácií proteínu CrylAb (3.0 časti v miliarde (parts per billion, ppb), a 5000 ppb) na tri hlavné životné črty mladých dospelých včiel medonosných: ich prežitie počas sub-chronického vystavenia voči CrylAb, ksmiace správanie včiel a ich proces učenia sa v čase, kedy sa stávajú robotnicami).

Výsledky štúdie sú prinajmenšom prekvapivé. Testované koncentrácie proteínu CrylAb nepredstavovali smrtiaci účinok voči včelám, čo znamená, že neexistoval nejaký drastický dopad v rozsahu celých kolónií. Avšak ksmiace správanie mladých dospelých včiel medonosných, ktoré boli vystavené najvyššej koncentrácii proteínu CrylAb, ovplyvnené bolo, včelám trávenie kontaminovaného sirupu trvalo dlhšie. To by mohlo znamenať, že by došlo k zozbieraniu menšieho objemu peľu. Okrem toho, včely medonosné, vystavené 5000 ppb CrylAb vykazovali zmätočné procesy učenia sa, čo by následne mohlo negatívne ovplyvniť ich schopnosť zberu peľu na vyživovanie úľa. Včely medonosné sú zvyčajne schopné rozoznať absenciu potravy, aj napriek zápachu, a tak sa vybrať hľadať ďalšie zdroje potravy. V zmysle zberacej optimálnosti, tento proces vyhynutia, ako sa tento jav nazýva, je kritickým pre využitie potravinových zdrojov, pretože umožňuje zberajúcim včelám vyčerpané potravinové zdroje opustiť. Študované dospelé mladé včely však vykazovali odozvu na podmienený pach aj napriek absencii odmeny v podobe potravy. Následkom toho by robotnice mohli tráviť viac času zberom v suboptimálnych alebo vyčerpaných potravinových zdrojoch namiesto preskúmavania nových, čo by viedlo k zberu nedostatočných potravinových zásob na vyživovania úľa a nakoniec k možnému kolapsu kolónie.

V menšej štúdii vykonanej univerzitou v Jene v Nemecku v rokoch 2001 až 2004, výskumníci skúmali účinky peľu z Bt kukurice na včely. Štúdia došla k záveru, že neexistuje žiadna evidencia “toxického účinku Bt kukurice na populácie zdravých včiel medonosných”. Keď však boli, čírou náhodou, včely využité v tomto experimente nakazené parazitom, došlo k čomusi zvláštnemu: došlo k “významne silnejšiemu poklesu v počte včiel” medzi včelami, ktoré boli ksmené koncentrovanou potravou s prítomnosťou Bt otravy. Podľa riaditeľa štúdie Hansa-Heinricha Kaatza, profesora na Univerzite v nemeckom Halle, bakteriálny toxín v GM kukurici môže “...meniť povrch zažívacieho traktu včiel, dostatočne oslabujúc včely voči prístupu parazitov – alebo možno naopak. To nevieme.” Táto štúdia viedla predstaviteľa nemeckých včelárov, altera Haefekera, k vysloveniu hypotézy, že “okrem množstva iných faktorov”, fakt, že geneticky modifikované, voči hmyzu odolné plodiny sú dnes využívané na 40 percentách kukuričných porastov v USA, môže hrať úlohu v rastúcom širokosiahlom kolapse včelích kolónií.

Isteže, počet včiel medonosných klesá v oblastiach, kde sa GM plodiny pestujú na širokej škále, a taktiež v oblastiach, kde sú tieto GM plodiny pestované v menších pokusných množstvách. Špekulujúc nad spoločnou spojitosťou medzi týmito faktami, profesor Joe Cummins identifikoval všeobecné použite systematického pesticídneho ošetrovania semien na ochranu nových GM semien v čase zraniteľnosti vo vývoji sadenice – predovšetkým v celoplošnej aplikácii relatívne novej triedy systematických insekticídov, neonikotinoídov (vrátane imidaklopridu, thiamethoxamu, clotiahidinu a niekoľkých ďalších), ktoré sú voči hmyzu, vrátane včiel, vysoko toxické i vo veľmi malých koncentráciách.

Vo svojej práci “Requiem for Honeybee” (Requiem za včelu medonosnú) Cummins citoval množstvo štúdií naznačujúcich, že imidakloprid má pre kolónie včiel medonosných škodlivé účinky. Napríklad, vedci vedení Národným inštitútom chovu včiel v Bologni zistili, že peľ získaný zo semien ošetrených imidaklopridom obsahovali významné úrovne insekticídu, a naznačovali, že znečistený peľ je jednou z hlavných príčin kolapsu kolónií včiel medonosných. Analýza rastlín indickej kukurice a slnečnice, pochádzajúcich zo semien ošetrených imidaklopridom, naznačila, že do včelích kolónií boli prenášané veľké množstvá insekticídu. Zistilo sa, že nižšie než smrteľné dávky imidaklopridu v roztoku sukrózy ovplyvňovali domáce a zberacie aktivity včiel: tie, ktoré boli ksmené dávkami 500 alebo 1000 ppb insekticídu neboli schopné návratu do úľa a celkovo zmizli, kým včely, ktoré strávili roztok 100 ppb sa omeškali o 24 hodín v porovnaní s normálnymi včelami. Imidakloprid v roztoku sukrózy, ktorým boli ksmené včely v laboratórnych podmienkach, poškodzoval na pár hodín ich komunikáciu. Nižšie než smrteľné dávky imidaklopridu v laboratórnych podmienkach a vo voľnej prírode znižovali letovú aktivitu včiel a ich čuch a taktiež negatívne ovplyvňovali aktivitu čuchového učenia sa.

Ak nič iné, tieto výskumy naznačujú nutnú potrebu moratória voči komerčnej produkcii GM plodín do času, než sa dajú dlhodobé nepredvídateľné účinky a bezpečnosť genetických manipulácií s istotou určiť.

Už existujúci výskum výnosov GM plodín a ich potreby použitia pesticídov dokazuje, že väčšina GM plodín momentálne kultivovaných neprináša vyššie výnosy a nevyžaduje si ani menšie množstvá pesticídov pre svoj rast. Po preskúmaní 8200 univerzitných pokusov v roku 1998, Dr. Charles Benbrook, niekdajší riaditeľ Rady pre poľnohospodárstvo na US National Academy of Sciences, došiel k záveru, že na zber pripravené GM sójové zrná prinášali v priemere o 5 až 10 percent menšiu úrodu než podobné prirodzené druhy. Zistil taktiež, že pestovatelia využívali v pestovaní týchto sójových zsn v priemere 2 až 10-násobok herbicídu, než pri pestovaní konvenčných druhov. Jediným dôvodom, prečo sa zdá, že pestovatelia preferujú GM sóju je to, že im umožňuje zjednodušovať manažment veľkých, na chemické prostriedky náročných fariem, napr. umožňujúc im postrekovať väčšie dávky herbicídov z lietadiel na plodiny upravených, aby boli voči niektorému herbicídu odolné.

Zdravotné otázky v súvislosti s GM plodinami

Nechajúc bokom otázku výživy včiel a ďalších enviromentálnych dopadov, pochybný je taktiež dopad GM plodín na zdravie. Napríklad, je známe, že niektorí ľudia sú alergickí na peľ v mede produkovanom z konvenčných plodín. Predstavte si teraz zdravotné riziko, ktoré by vzniklo, ak by sa do GM plodín zavedený proteín, nachádzajúci sa taktiež v peli, ktorý produkujú, dostal do medu vytváranom včelami, ktoré tento peľ konzumujú. Z toho sa vynára vcelku silná možnosť, že zavedením cudzieho génu do rastliny môže dôjsť k vytvoreniu nového alergénu alebo spôsobeniu alergickej reakcie u citlivých osôb.

Zasadené do perspektívy, táto otázka by sa mala zvažovať vo svetle veľkého počtu detí v USA a Európe, u ktorých sa rozvíjajú životu nebezpečné alergie na búrske oriešky (arašidy) a ďalšie potraviny. Za normálnych podmienok spotrebitelia zvládajú tieto alergie vyhýbaním sa jedlám, o ktorých vedia, že tieto alergické reakcie spôsobujú. Keď však ide o geneticky upravované potraviny, je príliš odvážne očakávať, že každý produkt, obsahujúci GM potraviny ako nepatrnú surovinu, bude označený so zdrojom cudzích génov. Ako potom môžu spotrebitelia potenciálne alergény identifikovať?

Už došlo k od odloženiu projektu namiereného na obohatenie nutričnej kvality sójových zsn (Glycine max) zavádzaním na methionín bohatý 2S albumín z brazílskych orechov (Bertholletia excelsa) do transgenetických sójových zsn, zo strachu spôsobenia neočakávaných alergických reakcií. Štúdia uverejnená v New England Journal of Medicine dokázala, že jednotlivci, ktorí sú alergickí na brazílske orechy, trpeli rovnakou alergickou reakciou i pri konzumácii GM sójových zsn obsahujúcich gény brazílskych orechov.

Navyše je relevantné spomenúť, že tento prípad genetického inžinierstva bol zamýšľaný kvôli obohateniu nutričného statusu sójových zsn kvôli relatívnemu deficitu methionínu v proteínových častiach zsn. Avšak v štúdii uverejnenej v The Journal of Medicinal Foods Dr. Marc Lappé et al. Zistil, že GM sójové zrná obsahujú menej fyto-estrogénov než prirodzené sójové zrná. Fyto-estrogény sú spájané s ochrannou proti srdcovým chorobám, osteoporóze (rednutiu kostí) a rakovine prsníka. GM sójové zrná mali o 12-14 percent nižšiu hodnotu fyto-estrogénov než ich nemodifikované protejšky – čo je významný nutričný rozdiel. A okrem toho, potraviny, ktoré boli upravované kvôli predĺženiu trvanlivosti môžu preukazovať falošnú čerstvosť. To jest, genetické upravovanie môže spotrebiteľov zavádzať k nákupu ovocia a zeleniny, ktoré vykazujú známky zrelosti bez príslušnej nutričnej kvality alebo chuti.

Článok publikovaný v The Lancet skúmal účinky GM zemiakov na zažívací trakt potkanov. Táto štúdia, vykonaná Dr. Arpádom Pusztaiom – svetovou autoritou na rastlinné proteíny, zvané lektíny, na Rowett Research Institute (RRI) v Škótsku – a jeho kolegom Dr. Stanleym Evansom počas 30 mesiacov v rokoch 199 až 1998, zahsňala použitie GM zemiakov vykazujúcich gén lektínu snežienky (Galanthus nivalis agglutinín (GNA)) ako potravy pre potkany (zhodou náhod je snežienka malým bielym kvetom, ktorý vyrastá z cibuľky a kvitne na jar, kým lektín je proteín normálne získavaný z rastlín s vysokomolekulárnou charakteristikou). Títo vedci zistili, že táto potrava poškodzovala zažívací systém potkanov. Pusztai bol prekvapený, pretože v šiestich rokoch predošlej práce s lektínom snežienky, keď bol používaný ako proteínový doplnok zmiešaný s potravou, nepozoroval žiadne toxické účinky. No keď bol lektín geneticky vytvorený, mal škodlivé zdravotné následky.

Dopad bol obrovský, dokonca ešte pred publikovaním ich štúdie. Kritici Pusztaia a Evansa kritizovali, vyhlasujúc ich výskum za chybný a nezodpovedajúci vedeckej štúdii (napriek faktu, že ich štúdia bola prijatá na uverejnenie v The Lancet). Bez zváženia vysvetlení autorov, kritici tvrdili, že gén, zavedený do zemiakov bol lektín kvetu snežienky, čo je materiál, o ktorom sa uvádza, že je pre cicavce toxický – aj keď Pusztai už predtým dokázalo, že pre cicavcov toxický nie je. Poslednou kvapkou bolo zabavenie Pusztaiovho výskumu a dát a jeho vylúčenie, napriek tomu, že pre RRI pracoval 36 rokov, vcelku zjavne za publikovanie týchto nálezov o účinkoch GM potravín. Jeho nálezy boli v protiklade k prevažujúcemu názoru, že GM potraviny sú bezpečné a testovacie procedúry na stanovenie ich bezpečnosti sú adekvátne.

V rozhovore z roku 2000 Dr. Pusztai vysvetľoval potrebu rozsiahleho a vyčerpávajúceho výskumu GM potravín, uvedúc: “Nekonzumujeme snežienku, a nejeme Bacillus thuringiensis (Bt) toxín. Teraz máme geneticky modifikovanú Bt kukuricu a Bt zemiaky. Nekonzumujeme mnohé z vecí, ktoré sa dnes v GM potravinách predávajú. Malo by preto byť v našom záujme, aby boli dostatočne otestované.”

Keď Pusztai a Evans testovali lektín v potrave, používali jeho koncentráciu v pomere 1 miligram na gram potravy, a to nespôsobovalo žiadne problémy. No v prípade genetickej modifikácie nachádzali problémy v koncentrácii stonásobne nižšej. Sumarizujúc posolstvo, ktoré táto štúdia vyslala, Pusztai v spomínanom interview uviedol: “Naše štúdie jasne dokazujú, že účinky nenastali kvôli tomuto malému obsahu génu, ale spočívali na spôsobe, akým bol gén vsunutý do genómu zemiaku a jeho účinku na genóm zemiaku. Preto priemysel a politici tak silno voči mne zareagovali.”

Problém s genetickou manipuláciou zvierat

Je smutné, že priemysel propagujúci genetické manipulácie je veľmi mocný a vo svojej práci pokračuje plnou parou. Genetické inžinierstvo sa v žiadnom prípade neobmedzuje iba na svet rastlín. Vykonáva sa výskum zavedenia génov z organizmov, ktoré nikdy neboli konzumované ako potrava, ako nových proteínov do ľudského a zvieracieho potravinového reťazca.

V roku 2006 vedci vytvorili geneticky modifikovaný druh ošípaných, ktorý je schopný účinnejšie absorbovať rastlinný fosfor, výsledkom čoho je zníženie obsahu fosforu v ich hnoji až o 60 percent.

Cieľom tohto výskumu bolo zredukovať hlavný problém znečistenia vodných tokov fosfátom a dusičnanom (eutrofikácia) a malo ísť o enviromentálne prijateľné riešenie. Zvieratá prispievajú 34 percentami k fosfátovému znečisteniu v EÚ, pričom ošípané predstavujú významný príspevok, pretože nemôžu stráviť fosfor v podobe fytátu (vo forme, v akej sa nachádza v rastlinách) a tak tento rastlinný fosfor vylučujú ako fosfát. Úroveň znečistenia bola ďalej zvýšená rozširujúcou sa praxou ksmenia ošípaných minerálnymi fosfátovými podpornými prostriedkami na maximalizovanie rastu.

Pracuje sa taktiež na vytvorení druhu lososa, ktorý rastie dvojnásobne rýchlejšie než normálne chovaný losos, pretože v sebe nesie časť genetického kódu z ďalšieho druhu ryby, morského úhora.

Ešte raz, vedci sa genetickými manipuláciami snažia vyriešiť enviromentálne problémy či rozšíriť globálne potravinové zdroje. No tieto dobre mienené riešenia sú prinajlepšom čiastočné, možno preto, že v nich zapojení trpia tunelovým videním.

Oveľa efektívnejším riešením problému napr. znečistenia vodných tokov by bol vývoj farmárskych systémov, ktoré by vyrovnávali nutričné výsledky dobytka a nutričné potreby rastlín, vyhýbajúc sa takto problému nutričným prietokom a zároveň, v tom istom čase, zlepšujúc blahobyt zvierat.

Čo sa týka globálnych potravinových zdrojov, ak by sa potravinami neplytvalo a boli spravodlivo rozdelené medzi všetkými krajinami, zistili by sme, že Zem je schopná produkovať dostatok na naplnenie ľudských potrieb, nie však ľudskej chamtivosti.

Či už kvôli potrave alebo kvôli zisku na úkor spoluobyvateľov či životného prostredia, chamtivosť sa nedá dlhodobo uspokojovať. A to je niečo, nad čím sa treba zamyslieť.

O autorke:

Charu Bahri je autorkou a spisovateľkou na voľnej nohe, žijúca v Indii. Na čiastočný úväzok pracuje taktiež pre charitu v oblasti zdravotníctva a v značnej miere obhajuje jednoduchý, zdravý životný štýl. Je autorkou článkov “The Ugly Truth about Beauty and Hygiene Products” (NEXUS, vol 14, no. 1) a “Carbonated Drinks: Poison in Disguise” (NEXUS, vol. 14, no.2). Viac o jej práci nájdete na: http://www.charubahri.com/ Charu Bahri sa dá kontaktovať prostredníctvom svojho e-mailu: charubahri@gmail.com

Známka 1.6 (hodnotilo 56)

Oznámkujte kvalitu článku jako ve škole
(1-výborný, 5-hrozný)

1  2  3  4  5 

Káva pro Zvědavce

32

Být v obraze něco stojí.
Připojte se k ostatním a staňte se
také sponzorem Zvědavce, stačí
částka v hodnotě jedné kávy měsíčně.

Za měsíc listopad přispělo 82 čtenářů částkou 9 541 korun, což je 32 % měsíčních nákladů provozu Zvědavce.

Bankovní spojení: 2000368066/2010
Ze Slovenska 2000368066/8330
IBAN: CZ4720100000002000368066
BIC/SWIFT: FIOBCZPPXXX

[PayPal]

Bitcoin:
165eUVffx5CuUNwr12JbqqZi6AtrbN22Y7
Další možnosti platby › Související články ›

Ve zkratce

Učitel suspendován poté, co oslovil transgendera jako dívku20.11.17 11:33 Británie 4

Šéf Pirátů: Chceme jenom změnit poměry, aby odpovídaly západní Evropě19.11.17 11:21 Česká republika 0

17. listopad - panoptikum na Václaváku financoval Soros, oligarchové Tomáš a Karel Janečkovi a jejich kámoš Winkler18.11.17 12:00 Česká republika 1

17. litopad - varování před "diktaturou referend" 18.11.17 11:33 Česká republika 2

Dohoda KGB a CIA. Dělení majetku a moci. Schůzka Havla a Sorose v roce 1986 na ambasádě USA v Praze17.11.17 15:08 Česká republika 3

Neatraktivní ženy si stěžují, že je nikdo sexuálně neobtěžoval. Rozjely kampaň Why not me17.11.17 11:13 Neurčeno 6

Lana Lokteff - Proč nechci být menšinou16.11.17 21:33 Neurčeno 4

Šašek Hradílek vydírá Zemana hladovkou16.11.17 12:14 Česká republika 11

Dva články z dnešních novin16.11.17 10:57 Neurčeno 2

Otec sedmi dětí se stal šestiletou holčičkou16.11.17 01:42 Kanada 3

Vánoční trhy se v Rakousku i Německu mění 16.11.17 00:44 Německo 4

EU ruší Dublin a chce brát trvale i ekonomické migranty z Afriky15.11.17 23:14 Evropská unie 3

Jurečka a chemická lobby: Glyfosát15.11.17 08:28 Evropská unie 4

Francie řeší přibývající sebevraždy policistů14.11.17 23:41 Francie 2

Šťastná nálezkyně13.11.17 21:09 Česká republika 0

Jiný pohled na aféru #MeToo13.11.17 12:12 Rusko 2

Stropnický st.: "občané by neměli mít možnost rozhodovat o věcech, u kterých nedokážou posoudit všechny důsledky"12.11.17 18:13 Česká republika 7

Je v pořádku být bílý?12.11.17 17:18 USA 2

Republikánský kandidát měl před 40 lety osahávat 14letou dívku10.11.17 10:16 USA 5

BBC zfalšovala další historickou postavu. Anglickou královnu Margaret z Anjou09.11.17 16:01 Británie 3

Měnové kurzy

USD
21,79 Kč
Euro
25,56 Kč
Libra
28,76 Kč
Kanadský dolar
17,04 Kč
Australský dolar
16,46 Kč
Švýcarský frank
22,03 Kč
100 japonských jenů
19,45 Kč
Čínský juan
3,27 Kč
Polský zloty
6,04 Kč
100 maď. forintů
8,20 Kč
Ukrajinská hřivna
0,82 Kč
100 rublů
36,75 Kč
1 unce (31,1g) zlata
28 157,19 Kč
1 unce stříbra
374,80 Kč
Bitcoin
174 562,40 Kč

Poslední aktualizace: 20.11.2017 07:33 SEČ

Tuto stránku navštívilo 19 208